Pes a vlci

Obchádzali ovčínec vlci hladní, ale prístup nebol snadný. Pre psa a jeho šteky museli sa dať v úteky. Prišli však zasa nanovo oprobovať so psom slovo. „Ty si hlúpy,“ riekli mu s pochlebou; „pováž, ako pán zachádza s tebou. On zje mäso, tebe len z milosti ohryzené vrhne kosti. Kebys’ mal rozum, pohrdol bys’ jeho láskami a šiel na slobodu s nami.“ Zlý pes dal sa nahovoriť a pomáhal sám vlkom stádo moriť. Títo, keď už mali dosť mrciny, svliekli všetku do doliny a tam sa hostili vo chrasti. Domáhal sa i pes časti: ale vlci velili strážiť mu na kraju, pokiaľ povečerajú. Všetko však pohltali, jemu ani kosti nenechali. Pes klial, a z vlkov jeden: „Buď rád, žes’ nebol i sám zjeden.“ Druhý pustil úškľabok z tlamy: „Kebys’ dobrý bol, nebol bys’ medzi nami.“